Leto prichádza s vlnou horúcich dní, ktoré striedajú ničivé búrky, silný vietor a prívalové dažde. Počasie v júli je veľmi premenlivé, čo má vysoký dopad aj na to, čo budeme v záhrade robiť.
Naše záhony nám momentálne prinášajú hojnú úrodu. Pochutnať si môžeme na lahodných uhorkách či rajčiakoch, ktoré postupne dozrievajú. Do zeleninového šalátu si môžeme z našej úrody pridať zostatky z hlávkového šalátu, reďkovky, vňaťovú cibuľku alebo šalotku. Na letnú grilovačku nezabudnite pripraviť cukety a kukuricu, ktoré ocení každý milovník grilovanej zeleniny. Do zeleninovej polievky nám na záhonoch dozrieva hrášok, fazuľa, skoré odrody mrkvy, petržlen i kaleráb. V júli začíname aj so zberom zimného cesnaku a cibule. Cibuľu zbierame, keď jej listu začínajú žltnúť a lámu sa v krčku. Cesnak -nepaličiak- je pripravený na zber, keď sú spodné listy žlté a ostatné začínajú poliehať k zemi. Cesnak -paličiak- zbierame potom, ako sa vzpriamia špirálovito stočené kvetné stonky. Cibuľu aj cesnak po zbere necháme pred uskladnením poriadne vysušiť.
Pri varení venujte pozornosť aj koreninám, ktoré si taktiež ľahko dopestujete vo svojej záhrade. Ligurček patrí k základnej surovine kvalitného vývaru, pažítka zas skvele ochutí rôzne šaláty či pomazánky. Petržlen vňaťový je výnimočný vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínu C a nezamentiľnej chuti v mletom, pečenom, dusenom mäse, zeleninových polievkach a mnohých ďalších pokrmoch. Podobne aj rozmarín, majorán a šalvia, ktoré nachádzajú v kuchyni široké uplatnenie. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na kráľovnú talianskej kuchyne - bazalku. Pripraviť si z nej môžeme pesto k cestovinám alebo ju len tak pridať k šalátom. Koreninové aromatické rastliny nie sú len perfektným pomocníkom pri varení. Pri ich používaní myslíme aj na to, aké veľké množstvo zdravotných benefitov nám ich používanie ponúka.
Našu záhradu počas júla udržiavame v odburinenom stave. Vyššie teploty vzduchu a vietor podporujú vyparovanie vody z pôdy a rastlín, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť závlahe. Nezabúdajte, že závlahu je najlepšie aplikovať v ranných alebo večerných hodinách, aby sme predišli spáleniu rastlín. Na kolíkových rajčiakoch vylamujeme postranné výhony, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Uhorky naďalej vedieme po opore. V júli po predplodinách na záhon môžeme ďalej vysievať cibuľu zimnú, napríklad odrodu ´Japanese single stem´ vhodnú na zväzkovanie. Taktiež aj kríčkovitú fazuľu, pričom medzi favoritov starkého Joja patrí odroda ´Leonarda´, chutná odroda ´Maxidor´, alebo napríklad fialová odroda ´Purple Queen´. Ďalej vysievame ale aj čiernu reďkev a okrúhlicu na jesenný zber.
V záhrade počas celého roka vyprodukujeme veľké množstvo biologického dopadu, či už sú to pozberové zvyšky, neskonzumovaná zelenina, zvyšky potravín, pokosená tráva…. Vďaka kompostovaniu si môžeme pripraviť kvalitný kompost, ktorý našu pôdu obohatí o cenné látky. Poďme sa so starkým Jojom pozrieť, ako na to!
Kompostovanie je aeróbny proces, kedy sa za pomoci pôdnych mikroorganizmov premieňa zmes organických materiálov, čiže biologický odpad na humus. Pozor, kompostovanie nie je hnitie! Na tvorbu kvalitného kompostu potrebujeme organickú hmotu. Tá sa rozkladá pomocou pôdnych organizmov, ktorých aktivita závisí od množstva pridanej biologickej hmoty. Vo všeobecnosti sa kompost odporúča dopĺňať priebežne. Je dôležité, aby bol bioodpad pestrý, aby sa v správnom pomere premiešaval šťavnatý (dusíkatý) materiál (zvyšky ovocia, zeleniny, tráva...) a suchý (uhlíkatý) materiál (drevná štiepka, lístie, piliny, vajcové škrupiny, čajové vrecúška, ľahko rozložiteľný papier...). Ideálna veľkosť vstupných materiálov by mala byť maximálne vo veľkosti palca. Keďže sa jedná o aeróbny proces, kompost musí byť dostatočne prevzdušnený. V opačnom prípade by prebiehali anaeróbne reakcie rozkladu bez prítomnosti kyslíka a výsledkom by bolo hnitie. Takto rozložená organická hmota stráca živiny, zvyšuje sa v nej obsah toxických látok, je kyslejšia a uvoľňuje do ovzdušia skleníkové plyny. Dobrým indikátorom, či kompostujeme správne je zápach. Hnitie zapácha, kompostovanie nie. Jednoduchým spôsobom, akým dodať kyslík organickej hmote je občasné prehrnutie, premiešanie za pomoci lopaty alebo vidiel. Prostredie kompostu by malo mať približne 50% vlhkosť. Preliatie by mohlo zamedziť prístup kyslíka a sucho potlačiť aktivitu pôdnych mikroorganizmov. Pri nesprávnej vlhkosti sa kompost znehodnocuje alebo je jeho tvorba potlačená. Celý proces trvá niekoľko mesiacov až rokov. Typická farba kompostu je vo finálnej fáze tmavohnedá, čo sa však môže mierne líšiť v závislosti od zloženia. Takýto hotový a výživný kompost môžete použiť do vašich črepníkov, či zapracovať do pôdy, kde pestujete svoju zeleninu a ovocie.
Slnečné lúče, príjemný vánok a intenzívna vôňa a chuť čerstvej zeleniny - to bezprostredne patrí k letu. Užívajte tento čas plnými dúškami a vychutnávajte si skvelé domáce jedlá z tej najlepšej zeleniny z vašej záhrady. Do skorého záhradníčenia, priatelia!
